FEATUREDIkus LiuNewsPolitika

Ministru Vitor : Governu Sei Halo Análiza Estudu ba Área Fábrika LNG

Fahe Tutan

Naunil Media (Díli), Ministru Petróleu no Minerais, Vitor da Conceição Soares, informa Governu liu husi Ministériu Petróleo no Minierais (MPM) sei halo análiza estudu ba area fábrika ba Gas Natural Likifetu (LNG-Sigla Inglesh), hafoin foti desizaun atu kontinua mantein iha area Beaco, Munisípiu Viqueque ka mud aba Postu Administrativu Natarbora, Munisípiu Manatuto.

“Projetu LNG ne’e tenki iha desizaun husi Governu liu husi Konsellu Ministrus, tanba sei presija tempu atu halo análiza ba estudu, no kuandu konklui ba ánaliza sira ne’e hotu mak bele desiza ba pontu situasaun konstrusaun LNG”, tenik Ministru Vitor da Conceição Soares, ba jornalista sira hafoin enkontru ho Primeiru Ministru (PM), Taur Matan Ruak, iha Palásiu Governu, Segunda (17/08).

Membru Governu konstitusionál da-ualu, Vitor da Conceição Soares, esplika Timor Gás no Petróleo ne’e mpreja públika (Timor Gap, Ep), relata ona katak kustu hamutuk millaun $20 mak Governu investe iha Beaco, Viqueque hodi halo estudu ba planta LNG iha Tasi-laran no Rai-maran.

“Iha ne’eba (Beaco) hanesan fatin identifikadu, maibe liu tiha fulan hirak, Maun Bo’ot (Negosiadór Prinsipal ba Delimitasaun Fronteira Marítima no Terestre) Kay Rala Xanana Gusmão desidi mai fali iha Natarbora, Manatuto, tanba haree rai mamuk sira iha area Beaco, Viqueque ema nakonu, entaun bainhira halo indeminizasaun, sei gasta osan barak”, akresenta Governante ne’e.

Tuir Governante ne’e, bainhira muda planta LNG husi Beaco, suku Maluro, Postu Administrativu Viqueque ba Natarbora, Manatuto sein kuiñesementu kolektivu husi Governu mak sei hamosu problema.

“Buat sira ne’e hotu mak ami atuliza ba Primeiru Ministru (PM) Taur Matan Ruak no dadaun ne’e Governu konstitusionál da-ualu iha Ministériu Planu Ordenamentu, ne’ebe tenki haree no halo desizaun atu nafatin iha Beaco ka mud aba Natarbora”, subliña Vitor da Conceição Soares.

Vitor da Conceição Soares, informa opsaun Governu prefere mantein iha Beaco la’os ona preferensia maibe tékniku sira mak halo análiza no estudu ba vantazen no disvantazen hofi fó ba Governu atu foti desizaun iha Konsellu Ministru.

“Konsellu Ministru mak tenki deside no la’os deit Ministériu Petróleo no Minierais ka Timor Gap, Ep mak atu deside mesak, e ne’e mak problema ita nian”, dehan Ministru Vitor da Conceição Soares.

Antes ne’e populasaun Beaco, suku Maluro mos apoiu konstrusaun fábika LNG hodi aprezenta ona sira nian proposta kompensasaun ho kustu millaun $500.

Abitante afeitadu iha suku rua, hanesan Maluro no Uma Wa’in Leten, kompostu husi aldeia Loho-oan, Makaloso, Maluro, Makaliku no Kaidiu-Bere ho total ho total uma kain 447.

Enkuantu atu fasilita projetu marina ne’e, Timor Gap, Ep iha ona akordu komersiál ho kompañia Xinez ho naran China Civil Engineering Contraction Corporation, ho kustu operasaun millaun $943. Lop

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *