FEATUREDGeralIkus LiuNews

Kuarezma Tempu Hodi Kria “Espasu” Refleta ba Ita-Nia Moris Nu’udar Ema Sarani

Fahe Tutan

Naunil Media (Díli), Ba ita sarani Katóliku, Quarta-feira de Cinzas sai loron ne’ebé inisia período de quarenta dias da Quaresma ou da Paixão (Latim: Quadragésima) nu’udár períodu penitensiál pré-Páscoa ne’ebé sai preparasaun ba festa ressureição de Jesus Cristo (Páscoa). Tempu peniténsia no konversaun ne’e mós destina ba komemurasaun Jesus Cristo nia jejún durante loron hat-nulu iha dezertu molok hatudu-aan loloos ba mundu.

Kuarezma (Fastenzeit) karateriza ho abstinénsia (abstinenz) no jejún (fasten). Iha lidun ida, abstinénsia no jejún ne’e hanorin iha doutrina Igreja Katólika, iha lidun seluk, sai vokasaun ba sarani Katóliku atu liberta-aan hosi constrangimento sira-ne’ebé mak prejudika sira-nia fiar (vida de fé) ne’ebé bele hadook sira hosi essência da vida. Momentu, liberta-aan ne’e mak, sarani sira kria espasu livre hodi halo reflesaun ba esperiénsia moris no fé.

Jejum rasik signifika privasaun parsiál ka totál ba alimentu sira durante sertu tempu, enkuantu, abstinénsia, entende nu’udár moderasaun (kontrolu ba aan rasik ka penahanan diri) voluntáriu hosi prazer ka bens materiais sira hodi aperfeiçoa ka purifika vida no fé.

Tradisionalmente, abstinénsia no jejún ne’e espresa liuhosi privasaun hahan (total ka particularmente iha loron balun). Iha maioria kazu, sarani Katólika sira abstén hosi naan (carne) no han hahaan sira-ne’ebé mak espesialmente destina ba tempu abstinénsia no jejún. Iha tempu atuál, abstinénsia no jejún estende ba váriu tipu konsumu no komportamentu hanesan internet, cigarro, tua, redes sociais, smartphone, ko’alia barak, tur hamutuk (kumpul-kumpul) hodi gosip ema. Katak, sarani Katólika sira bele deminui ka liberta-aan hosi konsumu ba asaan no komportamentu sira-ne’ebé hateten tiha ona.

Libertasaun ne’ebé hateten tiha ona, kria “espasu” hodi ezamina minuciosamente (ho detallu ka ho atensaun ka ho kuidadu) esperiénsia úmanu kona-ba moris no fé. Oinsa mak bele kria “espasu”? Liberta-aan hosi sasan sira-ne’ebé artifisiál bele lori sarani sira fila ba sira-nia natureza ka sira-nia modo próprio de ser. Nu’udár ema (homem) o modo próprio de ser ne’e sempre realiza liuhosi buar rua, ISIN no KLAMAR (iha linguagem filosofia bolu matéria e forma). Dala ruma, nu’udár ema ne’ebé mak moris iha mundu ita preokupa liu ho ISIN do que ho KLAMAR, nune’e la iha balansu entre matéria no forma ne’ebé mak esensiál tebes ba existência do homem. “Espasu” ne’ebé mak kria hosi abstinénsia no jejún bele sai balansu ida-ne’ebé fo hatene ba ita ema kona-ba ita nia aan-rasik, liuliu kona-ba ita nia existência nu’udár EMA.

Ikus-liu, reflesaun ne’e la konsidera nu’udár lisaun ba sosiedade no mós la’os atu substitui cleros sira-nia funsaun. Nu’udár sarani Katóliku, há’u hakarak fahe esperiénsia katak, “ESPASU” livre ne’ebé kria liuhosi abstinénsia no jejún ne’e importante tebes hodi identifika balansu entre ISIN no KLAMAR iha ita hot unia moris.

Hakerek na’in Hakerek-Nain: José Boavida Simões

Faculdade de Direito da UNTL

RENETIL REGIÃO AITANA-BALI

“Prontu Serbi”

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *